Rozmery urdžateľnej architektúry

6. ročník Konferencie o udržateľnej architektúre usporiadaný vydavateľstvom Eurostav ukázal rôznorodú paletu princípov  a možností udržateľnej architektúry. O tom, že to nie je len o ušetrených financiách za kúrenie (na čo  pragmaticky pomyslí takmer každý Slovák) ale okrem energetickej efektivity hrá veľkú rolu dopad na životné prostredie, komfort a spokojnosť užívateľov, prednášalo 11  medzinárodne aktívnych speakrov.

Používanie dažďovej vody, geotermálne vrty ,solárna energia, zelená strecha, temperovanie betónového jadra, využívanie denného svetla a samotienenia konštrukciou...to je len časť technických možnosti ako zabezpečiť  udržateľnosť výstavby. Nemalo by sa  však zabúdať na význam sociálnych aspektov, ako je  vplyv na život užívateľov či flexibilita a využiteľnosť budov v budúcnosti.  Stavby  by mali byt špecifické vo vzťahu k ulici na ktorej stoja, mestu či kultúre, ale otvorené k najrôznejším funkciám a spôsobom využívania. Čím je priestor flexibilnejší, tým je pravdepodobnejšie, že bude vedieť reagovať na zmeny potrieb spoločnosti a to ho robí udržateľnejším. Keď architekt skončí svoju prácu na návrhu a realizácii budovy, práve vtedy začína jej život. Architektúra určuje základný rámec v ktorom sa odohráva náš život. Mala by ponúkať užívateľom možnosti ako si ju osvojiť a používať ju, zabývať sa . Britský architekt Simon Allford a Slovák Peter Moravčík prezradili triky, ktorými sa pri kancelárskych budovách snažia architektúrou usmerňovať životný štýl ich užívateľov k lepšiemu. Využívajú jednoduchú logiku, ako napríklad umiestnenie schodov tak, aby ich užívatelia videli skôr ako výťah a boli k ním podvedome nasmerovaní (boj proti obezite), zelené terasy, ktoré upevňujú sociálne väzby a tým podporujú spolupatričnosť a angažovanosť zamestnancov, či výhľady do zazeleneného exteriéru, ktoré znižujú hladinu stresu a zvyšujú produktivitu.
Pri bývaní zohráva architektúra rovnako dôležitú úlohu. prieskum Healthy homes barometer ktorý predstavila Klára Bukolská ukázal, že práve pri otázke, aké faktory vplývajú na naše zdravie, bol najviac skloňovaný práve kvalitný spánok, čerstvosť vzduchu, dostatok slnečného svetla či čas strávený vonku. V súčasnosti sa až 70% Európanov sťažuje na zlý spánok, 32% na kondenzovanie vody v ich príbytkoch , 30% na prehrievanie, 20% majú málo slnečného svetla a 15% zimu. Spoločnosť Velux sa v rámci projektu RenovActive pokúsila zhmotniť myšlienku stavania domov budúcnosti renováciou existujúcej budovy. Vytvorili koncept a zrekonštruovali typický belgický dom postavený v roku 1920 s rozlohou 80mHlavným cieľom bolo vytvoriť kvalitný priestor na bývanie, energetickú efektivitu domu a dostupnosť pre bežných užívateľov (t.j. za rovnaké prostriedky, ako keby bola budova v danej oblasti rekonštruovaná bez zamerania na ekologickosť) Projekt sa ukončí v máji 2016, kedy bude tento dom otvorený jeden rok pre odbornú verejnosť a následné 2 roky sa bude monitorovať spokojnosť nájomníkov a energická efektivita stavby.  My sme na výsledky veľmi zvedaví.

Pri udeľovaní ceny Visio 2020, ktorej tohtoročným laureátom  sa stal Lidl  a jeho logistické centrum v Seredi (ohodnotene certifikátom BREEM ako jediná budova na Slovensku na úrovni Oustanding) povedal Simon Allford krásnu myšlienku na záver: My ako architekti sme tu na to, aby sme vytvorili lepšiu budúcnosť.

foto: Vydavateľstvo Eurostav