Michal Krištof: Mladý architekt zo zoznamu 30 pod 30

Nie je u nás veľa mla­dých archi­tek­tov, ktorí by mali za sebou úspe­chy ako Michal, čo potvr­dzuje aj to, že sa dostal do výberu For­bes 30 pod 30. Prečo práve archi­tek­túra, a v čom vníma svoje čaro? 

Ahoj Michal, predstav sa prosím bližšie našim čitateľom

Som archi­tekt, pochá­dzam z Kláš­tora pod Znie­vom zo stred­ného Slo­ven­ska. Mám ešte pár mesia­cov 29, žijem pre­važne v Brne. Máme už 5 rokov vlastný archi­tek­to­nický ate­liér s kole­gom Ondre­jom Chy­bí­kom, a za sebou pár úspe­chov, ako naprí­klad víťazs­tvo a rea­li­zá­ciu Čes­kého národ­ného pavi­lónu na sve­to­vej výstave EXPO v Miláne.

Optimized-CHKAA_promofoto

Čo ťa viedlo ku štúdiu architektúry?

Veľa archi­tek­tov na to má nejakú špe­ciálnu odpo­veď, u mňa to bola skôr náhoda, ako že by som vedel už v škôlke, že chcem v živote sta­vať domy. Bol som vedený od malička ku výtvar­nej výchove a dobre som sa učil. Chcel som byť naj­skôr orni­to­lóg, potom pilot. Dva roky pred skon­če­ním gym­ná­zia som sa roz­ho­dol, že skú­sim archi­tek­túru, kde môžem skom­bi­no­vať kres­le­nie a to, že som mal dobré vše­obecné vzde­la­nie a roz­hľad. Dva roky som sa pri­pra­vo­val, a zobrali ma.

A prečo do Brna?

Zobrali ma do Bra­ti­slavy, Prahy, aj do Brna. Pre kva­litu čes­kého škols­tva som bol roz­hod­nutý hneď. No a pre Brno som sa roz­ho­dol viac­me­nej kvôli tomu, že som sa zozná­mil s pár slo­ven­skými štu­den­tami, ktorí tam už štu­do­vali prvý roč­ník, a oni mi odpo­ru­čili práve Brno. Hovo­rili, že je to dobrá škola, s dob­rými uči­teľmi a fajn komor­nou atmo­sfé­rou, kde každý pozná kaž­dého. Do prvého roč­níka brali len 100 štu­den­tov, nie 300 – 400 ako v Prahe a Bra­ti­slave, kde ich potom väč­šinu po prvom roč­níku povy­ha­dzujú. Skúšky na túto školu boli záro­veň naj­ťaž­šie, tak som si pove­dal, že to bude asi naj­lep­šia škola.