PechaKucha Night Bratislava Vol. 34

V polovici júna osviežilo letnú atmosféru hlavného mesta bratislavské vydanie prezentačnej akcie Pecha Kucha Night. Stalo sa tak už po 34. krát, tentoraz v „priestore súčasnej kultúry“ – klube A4 na Karpatskej ulici.

Peča Kuča je formátom, ktorý v rozsahu necelých siedmich minút poskytne priestor na prezentovanie 20-slajdovej mozaiky vlastnej tvorby, resp. vzdelávaco-osvetovej činnosti či už jedinca alebo organizácie. Nemusí ísť nutne o známych expertov, z definície samotného projektu vychádza, že v závislosti od zadanej témy sa môžu v rámci noci odprezentovať aj bežní ľudia, ktorí majú svetu čo ponúknuť a povedať. Podstatné je vtesnať svoju ideu do dvadsiatich obrázkov a k nim prislúchajúcim dvadsaťsekundovým sekvenciám hovoreného slova a v tomto skromnom rozsahu priniesť komplexný náhľad do svojho sveta, „predať“ svoj biznis, zaujať či zabaviť poslucháčov a udržať si ich pozornosť.

S očakávaniami sme aj my boli preveriť, ako sa pojem „pamäť“ v rôznofarebných prevedeniach a významoch vryje do našich spomienok – pretože áno, témou pre 12 hosťujúcich spíkrov bola práve Pamäť, spomínanie/zabúdanie. Počas stredajšej noci sa nám vo svojich krátkych vstupoch predstavili umelci a zástupcovia organizácií, ktorí vo svojej profesii viac či menej narábajú s osobnou pamäťou jednotlivca alebo kolektívnou pamäťou národa, prípadne spracúvajú historické fakty a záznamy pre potreby súčasnosti.

Spomienky v umeleckom prevedení nám vo svojich rečiach postupne priblížili starostlivo vybraní umelci, ktorí pre svoje práce volia rôznorodé médiá.

Barbora Lungová, maliarka z Česka, naozaj vtipne predstavila ukážku svojho diela – obšírneho a tematicky rôznorodého. Historická pamäť v jej tvorbe je sekundárna. V obraze vrství reálne osoby a pamäti, často je prítomný motív sprisahania, psychologického nátlaku. Vyobrazené obrady sú fiktívne, cítiť rozpor medzi gýčovitým umelým vytváraním tradície, ktoré je, ako autorka sama vraví, úchylné. Zaujíma ju starnutie, smrť, pominuteľnosť. Spracováva aj socialistickú architektúru a urbanizmus v súvislostiach a „storkách“, ktoré si sama vytvára a kombinuje s fotografiou. Od folklórnych tém po vizualitu hollywoodskej kinematografie rôzne mixovanou s estetikou 19. storočia. Neprehliadnuteľne a s obľubou využíva iróniu, absurditu a prvky tradičnej a pop kultúry.

Andrea Kopecká, vyštudovaná maliarka a aktívna tatérka, maľuje na plátno aj na kožu. Tetovanie berie ako médium, ktoré v prítomnosti zaznamenáva minulosť, ktorá bude tvoriť budúcnosť. Tvrdí, že pokožka ako najväčší orgán ľudského tela je vlastne prostredník, do ktorého sa pre budúcnosť vpisujú dejiny, stopy nášho života. Za vizuálny prvok, ktorý dáva jej tvorbe rozpoznateľnosť, si vybrala výšivku. Tradičné ľudové remeslo a folklórne motívy z minulosti slovenského národa kreslí na kožu, a svojím spôsobom začína vytvárať generáciu ľudí, ktorá nosí kroji priamo v koži.

Fotografka Jana Šturdíková nám predstavila svoj projekt Châteaux po našom. Za tému svojej diplomovej práce si aj napriek obave, že prepadne prílišnému romantizujúcemu a gýčovému pohľadu na vec, zvolila slovenské kaštiele. Budovy, ktoré pamätajú, ale pomaly vplyvom času a ľudskej ignorancie zabúdajú... Rozdelila chátrajúce kaštiele do kategórie podľa ich poslednej funkcie. Do dnešného dňa sa jej podarilo odfotografovať asi 50 opustených kaštieľov. Zaujímavé veci nenachádza len v interiéroch. Nafotiť exteriér si často vyžaduje trpezlivosť a ústupky, občas treba čakať na vhodné počasie a inokedy je nutná dohoda s kozami. Pasúcimi sa, pochopiteľne.

Ďalší z českých hostí, umelec Zdeněk Ryneš, sa vo svojej tvorbe zaoberá témou denníkov ako osobných archívov. V projekte Paměť – Záznam – Věc, sa venuje elementom zo svojej mladosti. Predmet majúci nejakú históriu naňho pôsobí inak, než predmet práve kúpený a nový, ktorý je úplne sterilný a chýbajú mu akékoľvek známky používania alebo užitočnosti, hoci sa jedná o tú istú vec. Venuje sa aj vytváraniu video-denníkov, okrem iného aj v projekte Život záznamu.

Umenie z iného uhlu nám predstavila Barbora Komárová, mladá kurátorka, ktorá prezentovala výstavu pripravenú v rámci Štipendia Radislava Matuštíka – Techniky spomínania. Venovala sa tematike spomienok, pamäte, prežívaniu človeka, jednotlivca. Skúmala osem slovenských autorov, ich diela a to, ako oni pristupujú k spracovaniu svojich spomienok a minulosti. Skúmaní autori (Žofia Dubová, Cynthia Gregorová, Daniela Krajčová, Zuzana Kutašová, Miriama Schniererová, Ivana Sláviková, Ján Šipöcz a Tomáš Werner) používajú ako vyjadrovací prvok  fotografie, maľby a rôzne materiály.

Výtvarné diela sprístupnené širokej verejnosti nám ponúkol Web umenia, on-line katalóg zo zbierok piatich slovenských galérií s viac ako 83 000 výtvarnými dielami. Web poskytuje základné informácie o dielach a ich autoroch, pôvodné články, videá a kolekcie. Údaje a digitálne reprodukcie sú preberané a pravidelne aktualizované, pri vybraných dielach SNG je k dispozícii aj možnosť objednať si ich reprodukcie.

Spomienky na hlavné mesto, vpísané nielen do architektonických pamiatok, ale aj do mestského ducha priblížil zástupca milovníkov Bratislavy z OZ Bratislavské rožky. Organizácia pracuje na ochrane a informovanosti o historických a kultúrnych hodnotách hlavného mesta a večer nám jej zástupca miesto ponúknutia rožkov (škoda, lebo dobrý bratislavský rožtek nie je zlý) porozprával pár zaujímavých postrehov z akcií, tematických prechádzok a prednášok, ktoré organizujú už štvrtú sezónu od roku 2013. Prechádzky nielen po Bratislave, ale už aj po Slovensku robia okrem profesionálnych sprievodcov aj s ľuďmi, ktorí majú k danej téme neprofesionálny, ale zato vrúcny srdcový vzťah.

Kontroverzne pôsobiaca postava slovenského výtvarníka a aktivistu Petera Kalmusa uzatvárala prvú polovicu večera. Umenie považuje za životný štýl. S humorom sebe vlastným, miestami hraničiacim s hnusom, prezentuje aktuálne a historické míľniky slovenského národa. Kritizuje politické režimy, ukazuje na zlyhania osobností, a to od Slovenského štátu cez neohrozene vládnuceho Fica až po Kotlebu. Prezentácia je postavená na osobnej slobode, s veľkou dávku osobitného satirického humoru.

Nosnú tému aktuálneho vydania Peča Kuče obohatil aj Fedor Blaščák, filozof a aktivista. Nahliada na spomienky a najmä zabúdanie z hľadiska kolektívnej pamäti slovenskej spoločnosti. Popisuje čisté biele miesta na mape slovenských dejín za Slovenského štátu. Štatisticky analyzuje znalostné vedomosti mladých a starých, hodnotí generačnú výmenu a dozrievanie. Pojmy ako arizácia sa stávajú neznámymi, nová generácia laxne sleduje dejiny Slovenského štátu.

Dôležitou ženou v našej histórii nie je len Mária Terézia. Vzdelávacia kampaň Prvá je zameraná na ženy, o ktorých sa neučíme, má za cieľ vzbudiť záujem študentov a pedagogických profesií o významné ženské osobnosti slovenskej histórie, ktoré popri mužských postavách stále zostávajú v tieni. Za kampaňou stojí feministické Občianske združenie Možnosť voľby.

Sériu podujatí Remember November priblížila Nadácia Milana Šimečku, ktorá v rámci programu Pamäť pripomína odkaz 17. novembra ako jedného z najdôležitejších dní našej histórie. Prezentácia priblížila niektoré z programov ako napríklad Študenti po stopách totality. Organizácia spolupracovala v prvom ročníku s niekoľkými školami, kde študenti pod vedením pedagóga na lokálnej úrovni skúmali a dokumentovali priebeh Nežnej revolúcie a následne pripravili prezentáciu výstupov. Druhý ročník sa venoval téme Normalizácie. Jedným z podujatí bola aj debata o úmrtí Milana Šimečku.

Zástupca z House of Terror, budapeštianskeho múzea, doplnil tému kolektívnej pamäte. Nie v zmysle lokálnom, ale vo všeobecnosti pripomína osudy ľudí, ktorí v boli budove zadržiavaní, mučení či zavraždení počas oboch totalitných režimov, fašistického aj komunistického.

Uplynulé vydanie Pecha Kucha Night bolo posledným z dielne OZ Punkt, ktoré od jesene prenáša organizáciu bratislavskej PechaKucha na OZ Soyart. PKN Bratislava vznikla ako vôbec prvé slovenské vydanie medzinárodného formátu v roku 2008.

Pripomeň si alebo spoznaj všetkých spomenutých vystupujúcich tu:

foto dait.sk