Slovenskí dizajnéri sú divokí a tým sú zaujímaví

Talenty sa rodia, no nie vždy sa v pravej chvíli podchytia a nájdu správnu cestu, ako dostať dobrú slovenskú tvorbu medzi ľudí a kvalitné slovenské produkty do výroby. Na Slovensku sledujeme už prakticky od pádu železnej opony, ako dlho a ťažko sa dobré dizajnérske návrhy predierajú na svet. O to krajšie je, že dizajnérov situácia neodrádza. 

Dobre sa vstrebávame

„Slovenskí dizajnéri veľmi dobre vstrebávajú podnety z rôznych sfér,“ hovorí Ľubica Hustá, šéfka fes7tivalu Design Week. Sú podľa nej vo svojich návrhoch odvážni a v porovnaní s českými dizajnérmi, ktorí sa sústreďujú skôr na peknú formu, sú takpovediac divokejší, a to ich práve robí zaujímavými. Radi pracujú so súčasnými technológiami aj konceptuálnymi formami, ale dokážu sa pritom naladiť na spoločnú vlnu s výrobcami. „Problém je, že v prepojení toho, čo môže slovenský dizajn výrobcovi ponúknuť, je slovenské prostredie stále trochu zaspaté,“ myslí si Ľubica Hustá. „Tradícia dravých firiem u nás svojho času zanikla a tie, čo sme mali, sa buď rozkradli alebo rozpredali.“ Situáciu podľa nej ilustruje na Slovensku automobilizmus – funguje skôr v podobe montážnej linky ako na úrovni vývoja. Krajina stále nepovažuje za dôležité budovanie vlastnej značky. Skôr pracuje pre niekoho zvonku.

Cieľ je cesta

Preto sa festival snaží prepájať najlepší svetový a domáci dizajn a zlaďovať cestu od nápadu po produkt cez moderné európske myslenie. Mimochodom, práve cesta je hlavnou témou tohto ročníka. Symbolicky to dokumentuje fakt, že festival sa opäť presunul na nové miesto. Jedným z cieľov najväčšej prehliadky súčasného dizajnu na Slovensku je totiž nachádzať v hlavnom meste nové, zabudnuté alebo neobjavené lokality a poukázať na ich krásu a potenciál využitia. 

Pred rokmi takto festival objavil pre Bratislavu Pisztoryho palác, vlani zase nevyužitú zanedbanú modernistickú budovu na Laurinskej ulici 14, ktorú dokonca ako svoju dobrovoľnícku aktivitu očistil od mnohých ton sutín. Z tohto hľadiska bola organizácia festivalu tento rok menej vyčerpávajúca: v centre mesta sa dizajn cez kurátorské výstavy podarilo infiltrovať do podmanivých priestorov Zoya Gallery v neskorobarokovom Erdödyho paláci na Laurinskej ulici 1. 

„Galéria funguje, no ľudia ju zatiaľ veľmi nepoznajú. Vznešené historické priestory sa k dizajnérskym dielam veľmi hodia,“ poznamenáva Hustá. Druhou netradičnou centrálou bude druhé poschodie obchodného domu Dunaj na Námestí SNP. Priestor má vraj veľmi dobrú atmosféru a poslúži ako výstavná plocha pre slovenských dizajnérov, študentov dizajnu, predajcov aj producentov.

Trolejbusom k sebe

Paralelný program festivalu sa bude odohrávať na viacerých ďalších miestach, napríklad v kostole Klarisky, v Slovenskom múzeu dizajnu, vo Františkánskej záhrade na Uršulínskej ulici, na Moste SNP či v priestoroch klubu Fuga pri Starej tržnici, dokonca v trolejbuse číslo 203. 

Práve na dvore klubu Fuga dnes odštartuje týždňový dizajnérsky maratón osobne svetoznámy berlínsky dizajnérsky rebel Jerszy Seymour. Jeho diela nájdeme v stálych zbierkach galérií MoMA v New Yorku, parížskom Centre Pompidou aj vo viedenskom MAK-u. 

V experimentoch na hraničných územiach dizajnu je vraj tento provokatér neúprosný, uchováva si kritickosť a nezávislého ducha. Dizajn prepája s inými formami umenia cez rôzne žánre počnúc tancom cez hudbu až po divadlo. Vraví o sebe, že je dizajnérom situácie. Ako hlavný hosť festivalu to ukáže priamo na pľaci v projekte šitom na mieru. Jeho dielom bude špeciálne postavený stan, kde prebehne performatívna diskusia spojená s vystúpením berlínskych hudobníkov. Vybraní diskutéri zafungujú ako takzvaný výbor pre šťastné konce. Festival by si taký zaslúžil.